HELL DAYS WEEK
7 kalendárnych dní = 3x dvojfázový tréning = CIEĽ = skompletizovať všetky tréningy v stanovenom časovom úseku.
Cvičenie 138 "M":
VENUS: *29:44 min.
ARES 2x: *35:08 min.
Venus
Ranné cvičenie veľmi nerobím. Prakticky ho nerobím vôbec. Nevyhovuje mi. Potrebujem aspoň 45 - 60 min. po prebudení na aklimatizáciu. Preto ranné cvičenie zaraďujem len počas HELL DAYS WEEKu.
50 PushUps (kliky) - po niekoľkých tréningoch v posledných dňoch zameraných na ruky som už únavu v ramenách cítil a preto som dal v 1. kole 20 a potom 2x (10 + 5) už vo všetkých zvyšných kolách. Viac to skrátka nešlo. Iba na chvíľu mi blyslo hlavou, že večer ma čaká 70 príťahov na hrazde, ale potom som to radšej zahnal :-)
20 SitUps (sed-ľah) - v takom to nízkom počte opakovaní je to skôr oddychovka na predýchanie - bez pauzy vo všetkých kolách.
50 Squats (drepy) - síce bez pauzy, ale už som trochu fučal. Skoro po prebudení mi to skrátka nejde. Zle a ťažko hydratujem, napriek tomu, že mám potrebu, nejde voda do mňa ľahko.
Pred začiatkom som si dal cieľ prekonať posledný Venus (cca >34 min.) a zároveň to dostať pod 30 min. Musel som na tom "výkone" naozaj drieť, ale som rád, že sa to podarilo.
Na druhej strane, začať ráno, zvlášť krásne, slnečné, dobrým tréningom, má svoje čaro. To musím priznať. Je minimálne vhodné to skúsiť a určite to niekoho osloví, komu to bude vyslovene vyhovovať.
Ares 2x (10 kôl)
Grécky boh vojny je v skutočnosti veľmi prívetívé cvičenie. Minimálne v porovnaní s mnohými inými, viac blahosklonne sa tváriacimi podľa názvu daného boha z prevažne gréckej mytológie.
7 PullUps (príťahy na hrazde) - už v rámci mentálnej prípravy na tréning som vedel, že budem deliť 4 + 3. Dodržal som to vo všetkých kolách, čo ma tiež mierne potešilo.
7 SitUps (sed-ľah) - no comment, brnkačka.
2x 40 m beh - dobré na vydýchanie. Svetová špička v tomto športe to určite dáva s výrazným nasadením, ale u mňa je to skôr slušný výklus.
60 sekúnd oddych - tak táto novinka ma zaskočila, pretože oproti poslednému Ares tréningu sa to dnes už nedalo preskočiť. Aplikácia sa skrátka ani nehla a musel som tých 60 sekúnd presedieť!!! Ok, ok, padli vhod, ale určite by som to bol zrýchlil, keby sa dalo.
Ešte jedna úvaha na záver (dlhá cesta v aute prináša aj takéto myšlienky).
Rozmýšľal som, prečo to zrazu tak dlho trvá. Myslím, návrat na predchádzajúcu úroveň výkonnosti. Čakal by som, že to pôjde rýchlejšie... Ak však môžem spraviť niečo mimoriadne nekonštruktívne tak znervóznieť a nadobudnúť presvedčenie, že to nefunguje. Pritom sám sebe som najjasnejším dôkazom toho, že to nie je pravda. Dostal som sa cca polroka na úroveň, v ktorej som nebol min. 10 rokov. Potom nasledovala séria troch ochorení, každá ďalšia bola ťažšia ako predchádzajúca, stála ma veľa síl a najmä - výpadok v tréningu.
Keď porovnám svoje začiatky spred takmer roka, pri Aphrodite sa mi točila hlava, cítil som ako mi v nej pulzuje, neurobil som viac ako 10 Burpees bez prerušenia... Teraz je to predsa výrazne, výrazne lepšie!! Urobím v rámci tréningu 30 Burpees, dnes som dal 200 klikov ráno a večer 70 poctivých príťahov na hrazde... Však minulé leto som bol presvedčený o tom, že 200 klikov dá na svete len 100 ľudí :-)
Čo tým chcem povedať? Že platí základné pravidlo všetkých netrpezlivých - roky, niekedy desiatky rokov pracujú na svojom tele spôsobom, že žerú sračky, nehýbu sa, nemajú snahu so sebou nič robiť, zrazu precitnú keď na nich hľadí zo zrkadla zúfalá postava zúfalého jedinca s nulovým sebavedomím. Urobia rázne rozhodnutie a začnú cvičiť, behať, niekedy oboje. Problém nastáva keď po mesiaci ťažkej driny (bez sarkazmu) nevidia výsledok. Však oni ho chcú vidieť!!! Oni ho musia vidieť!! Robia všetko presne tak ako tí krásni a vytrénovaní jedinci vo fitku či na chodníku v parku!! Tak kua, ako je možné, že to nie je ani trochu vidieť??!!
Hlava im našepká "ser na to, Klárika, však vidíš, že to nemá zmysel. Poď domov, pusti si Búrlivé kone a dajme si tie mimoriadne chutné čipsíky v TV balení.". A takáto "ponuka" sa ťažko odmieta.
Ak sme teda hnili roky, minimálne pár mesiacov musíme byť pripravení makať, aby sme to na sebe zbadali. Je to pravda - na ceste ku skutočnému úspechu nie je žiadna skratka, žiadny výťah, ktorý nás vyvezie na najvyššie poschodie. Nie v cvičení a trénovaní.
Ja som si to dnes (opäť) uvedomil a som trpezlivý a začínam sa na tréningy opäť tešiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára